Vždyzelené a inak zaujímavé rastliny v zimnom období predstavujú nepostrádateľnú súčasť výbavy záhrad aj verejnej zelene. Vizuálne ponúkajú pastvu pre oči a vytvárajú formu v priestore, kde je počas zimy veľa rastlín v dormantnom stave.
Majstrami využitia vždyzelených rastlín a drevín s prefarbenou kôrou sú mnohý záhradný dizajnéry v krajinách s dlhšou a neprerušovanou tradíciou záhradného umenia.
Osobne som prešla viacerými záhradami vo Veľkej Británii a z mojich prieskumných návštev môžem potvrdiť dômyselnosť plánovania pre obdobie roka, trvajúceho niekoľko mesiacov, kedy kvety nehrajú prím. Či ide o prírodné neformálne záhrady, alebo naopak opatrne tvarované kompozičné záhrady, v každej sa nájde niekoľko dôverne známych vždyzelených druhov. Inde sa nájdu aj nižšie spomínané skvosty.
Kry a stromy zelené aj v zime
Konifery alebo ihličnany si väčšinou uchovávajú ihlice aj v zime. Tie čo majú drobný, rozložitý habit sú v záhradách využité lepšie než vzrastné druhy typické pre lesné porasty. A práve druhy s nižšími kultivarmi uvádzam v tomto článku.
Kosodrevina ako Pinus mugo ´Mops´má dobré uplatnenie v skalkách, v nádobách a v podraste, na svahoch a všade tam, kde môžu vytvoriť zelenú kompaktnú formu zelene. Sú výborným kontrastom pre jemné kvety letných druhov trvaliek a tráv. A výhoda je aj v ich pomalom raste, ktorý si nevyžaduje pravidelné zastrihávanie.
Ďalšie druhy ihličnanov, ktoré dodajú ráz záhrade sú tisy v rôznych kultivaroch a formách väčšinou tvarované a regulované v raste. Sú to jedovaté a dlho žijúce dreviny s veľmi dobrou adaptabilitou na tvarovanie a suché obdobia. Aj preto sa stali asi najtipickejšími ihličnanmi v zelených britských záhradách a cintorínoch. Ani dnes sa im dizajnéry nevyhýbaju, práve naopak, v guľovitej aj v stĺpovitej forme často sprevádzajú formálne výsadby aj moderných záhrad a krajinnej zelene. Tis plazivý Taxus baccata ´Repandens´je vhodný ako pôdny pokryv pre jeho nízky rozložitý rast aj bez zastrihávania.
S ďalších ihličnanov, ktoré sú pomerne dobre rozšírene a adaptované v podmienkach chladnejších európskych zím sú menšie až poliehavé kultivary borievok - Juniperus, smrekov - Picea a Microbiota decussata, ktorá pochádza zo sibírskeho pohoria Sichote-Alin. Spomeniem aspoň zopár kultivarov pre výber na pokrytie plôch do výšky 50 cm, ale s potrebným dostatkom svetla hlavne pre borievky: Juniperus communis var. depressa a zlatožltý ´Aurea´, ďalej ´Hornibrookii´, ´Repanda´, Juniperus horizontalis ´Andora Compact´, ´Bar Harbour´, ´Blue Chip', ´Douglasii´, ´Houges´, ´Jade Spreader´, ´Prince of Wales´, ´Wiltounii´ a Juniperus sabina ´Arcadia´, ´Tamariscifolia´, Juniperus squamata ´Blue Carpet´, Juniperus procumbens, Juniperus x pfitzeriana ´Pfitzeriana Aurea´.
Z poliehavých smrekov sa uplatní Picea abies ´Formanek´, ´Repens´, ´Reflexa´.