Predošlý článok poukázal na súvislosti s ponechávaním trávnikov a trávnych porastov s lúčnymi kvetmi dlhšie nepokosených. Dúfam, že ste na jar a skoré leto mali možnosť sa prejsť do prírody a potešila vás krása rastlín v nej. Ak máte priestor vo vašej záhrade na vytvorenie divokejšieho kúta, pomôžete aspoň trochu vytrácajúcim sa prírodným druhom.
„Lúka je polo-prírodný trávnatý porast, ktorý je kosený v letných mesiacoch na seno ako súčasť tradičného poľnohospodárskeho postupu. Vo väčšine nízko položenej Európy sa táto činnosť zamenila za iné systémy (orné, pasienkové a krmovinové na siláž) a tak sa lúky väčšinou vytratili, alebo sa „vylepšili“ zvýšeným výsevom trávy mätonohom trvácim (Lolium perene) a dusíkatými hnojivami. Táto strata mala za následok výraznú redukciu v rozmanitosti druhov a viditeľne to ochudobnilo krajinu aj vizuálne, keďže väčšina tradičných lúk mala obrovskú a veľmi krásnu paletu lúčnych kvetov a tráv. Niet divu, keď sa lúka stala ako koncept a súčasť romantického pohľadu na krajinu v mysliach väčšiny západoeurópskych konzumentov. A taktiež pre predajcov „organických“ a „prírodných“ produktov, ktorý sú nadšenými promotérmi takéhoto trendu. V neposlednom rade, lúkou sa zvykli označovať aj novodobé naturalistické výsadby založené na trvalkách. Je to nesprávne označenie, ktoré spôsobuje iba viac zmätku. (Piet Oudolf a Noel Kingsbury, Navrhovanie výsadby, 2005)
Dokonca aj dobre známy Britský záhradný dizajnér 20-teho storočia John Brooks napísal už v 2002:
„Dôležitosť trávnika sa vrámci malej záhrady začína spochybňovať. Údržba trávnika je náročná časovo aj používaním chemikálii, ktoré sa doň lejú na odstránenie burín, machu a jeho výživu.“
Pokračuje návrhom implementácie častí s vyššou trávou s kosenými cestičkami, kde lúčne kvety môžu kvitnúť vo výške v akej sa nechá trávna plocha rásť a to nastavením rotorovej kosačky na vyššiu výšku. Tieto porasty netreba tak často kosiť. Taktiež odporúčal, už pred dvoma desaťročiami, premenu vyšších trávnych porastov na lúčne v otvorených stráňach väčších záhrad. Samozrejme pripomína, tak ako autori Kingsbury a Oudolf a ďalší dizajnéri, že lúčne porasty potrebujú starostlivosť na ich uchovanie. Tá spočíva hlavne v ponechaní porastu bez kosenia do skončenia kvitnutia, a vytvorenia semien pre nasledujúce roky. To znamená kontrolu času kosby podľa typu lúky, jej druhovej skladby a podmienok počasia.
Zatiaľ čo jar môže byť prekvapivá a prináša rozdielne úhrny zrážok a teploty vrámci Európy aj Britských ostrovov, je vhodnejšie nehať kosačku, či po starom kosu v garáži po celý Máj aj Jún. Skoré kvitnúce druhy ako iskerník bude v tomto čase tvoriť už semená, iné druhy kvetov budú ešte len začínať s kvitnutím práve počas mája, júna aj júla. Preto je dôležité počas tohto obdobia ponechať bez skorej kosby plochy kvitnúcich lúčnych porastov v prírode, pozdĺž ciest, železníc ale aj súkromných pozemkov inak nevyužívaných.
Lúky sa podstatne líšia v bohatosti a percentuálnom zastúpení tráv a kvitnúcich lúčnych kvetov. Suchšie pôdy s nízkou výživnosťou neprajú vyšším druhom tráv, čo dáva príležitosť a viac miesta pre iné lúčne druhy. Preto je jednoduchšie založiť lúku na plochách s plytkými na živiny chudobnými pôdami aj s vápenatým podložím. Pôdy s bohatstvom vody a živín sú väčšinou zarastené vysokými trávami a agresívnejšími druhmi, ktoré vytlačia ostatné druhy na okraje a vyvýšené miesta ako sú násypy ciest.
Mestské prostredie má často veľa plôch s chudobnými pôdami ako sú prícestné ostrovčeky, okraje ciest, pôdy po stavbe s plytkou vrstvou a nízkou kvalitou a ešte aj zhutnené. Väčšinou sa osejú trávnou zmesou pre trávniky, ktoré sa však často znehodnotia suchami, pošľapom, prejazdami a porušené plochy sú obsadzované pionierskymi náletmi pionierskych burín aj stromov. Pokiaľ sa nimi preženie kosec, tak aj ak sa na tieto plochy dostane žiaduca lúčna rastlina, nemá šancu vykvitnúť. Práve tieto plochy, kde to funkcia priestoru dovoľuje, sú vhodné pre výsev práve lúčnych zmesí na pohľadové obohatenie, ale aj pre redukciu kosby často vyťažených technických, záhradných služieb.
Druhová skladba kvitnúcich zmesí by mala byť mimo mesta zložená z miestnych pôvodných druhov rastlín, aby nedošlo k rozširovaniu invazívnejších druhov do voľnej prírody, ktoré by konkurovali miestnej flóre. Preto je lepšie tieto nakupovať od producentov v rámci krajiny či regiónu. Exotické nepôvodné druhy môžu spôsobiť problém pre prírodné ekosystémy, ak sa lúka prestane udržiavať a stane sa ohniskom práve agresívnych druhov. Väčšina inváznych nepôvodných rastlín sa rozšírila zo záhrad a tak dnes vídame popri riekach aj v lesoch veľké porasty krídlatky japonskej, netýkavky balzamínovej z Himalájov, boľševníka obrovského a pod.
Suchšie plochy a regióny sú viac náchylné na poškodenie, kde pionierske druhy môžu rýchlo zabrať uvolnenú plochu a vytláčať pôvodné druhy. Takmer v každej krajine sú semenárske firmy, ktoré pestujú a zbierajú miestne zmesi, a tieto by sa mali používať podľa označenia pre aké ekologické podmienky sú vhodné.
A pre lepšiu predstavu na aké druhy možno v lúčnych porastoch naraziť pri prechádzke na Slovensku, tu je zopár druhov, ktoré rastú na ílovitých a miestami vysúšaných, či zamokrených pôdach. Určite mnohé z nich budú dobre známe. Tieto a mnoho iných lúčnych kvetov sú prítomné aj v lúčnych zmesiach pre výsev do záhrad a verejných plôch. Netreba sa báť, ale vyskúšať zazelenať menšie aj rozsiahlejšie plochy práve pomocou aj lúčnych porastov s podstatne menej častými údržbovými kosbami.
1. Vika plotná Vicia sepium je jedna z častých poliehavých a vinúcich sa rastlín v slnečných lúkach. Práve vika plotová je veľmi rozšírená, má malé fialkové kvety podobné tvarom hrachu, zložené listy tvorené z 8-16 párovitých lístočkov a s rozvetvenou točitou príchytkou na konci. Je zdrojom nektáru pre opeľovače a zachytáva dusík zo vzduchu do pôdy, čo zvyšuje jej úrodnosť. A zároveň zabraňuje úniku dusíka, ako jedného z hlavných skleníkových plynov, do atmosféry. Kvitne od mája do júla. Prosím nekoste.
2. Ďateliny
Ďatelina lúčna Trifolium pratense je ďalšou medonosnou lúčnou rastlinou. Má dve kvetné hlávky na jednej stopke, 2-3.5 cm dlhej. Táto je zvyčajne pokrytá chĺpkami. Zložené rúrkovite kvety sú voňavé. Obľubuje výživné hlboké pôdy. Dáva sa do lúčnych aj krmných zmesi na sliláž, seno, lebo je hodnotnou krmovinou pre zvieratá. Je pestovaná od 11. storočia. Kvitne od júna do októbra a ako trvalka, obraší po kosbe.
Ďatelina plazivá Trifolium repens je častá v trávnikoch, vlhkých lúkach na pochôdzich plochách, kde má výhodu oproti menej odolným vyšším druhom. Listy sú zložené z troch, niekedy štyroch lístočkov sediacich tesne pri sebe na konci dlhej stopky. Kvety sú biele až krémové. Využíva sa podobne ako ďatelina lúčna ako krmivo a na zelené hnojenie vďaka schopnosti viazať dusík. Po tom ako sa zaorie, pletivá uvolnia dusík do pôdy a tak sa stali súčasťou rotácie plodín. Používala sa v liečiteľstve aj ako bylina do čajových zmesí na čistenie očí, pri kašli, horúčke a chrípke. Ako všetky ďaletiny je bohatá na nektár a vyhľadávaná opeľovačmi. Celá rastlina je jedlá a môže sa dať do šalátov. Kvitne od mája do októbra.
3. Lipkavec syridlový Galium verum so svojou výraznou metlinou sírovo žltých kvietkov sa objaví už koncom mája v suchších svetlých porastoch, kde preferuje rásť. Stonky sú tenké a ako mnohé lipkavce sa opierajú o okolo rastúce byle. Lístky sú ihlicovité a rastú okolo stonky vo zväzkoch 8-12. Na rubovej strane sú belavé. Má výraznnú vôňu, ktorá dáva senu jeho arómu a verilo sa, že má sedatívne účinky. Práve lipkavec sa dával rodiacim ženám pre jeho upokojujúce účinky. Rastlina sa tiež používala ako náhrada za živočíšny renet na zrazenie mlieka a tvorbu syrov, a farbenie potravín. 100G pletiva lipkavca obsahuje asi 1g renetového fermentu. Kvitne od mája do októbra.
4. Iskerník prudký Ranunculus acre je častým zjavom na lúkach a pasienkoch. Jeho jasný žltý kalich z piatich lupienkov na rozkonárenej stonke je jeden z prvých jarných lúčnych kvetov. Má dlaňovito tvarované prízemné listy a stonku s drobnými chĺpkami. Vrchné lístky sedia v bodoch, kde sa stonka delí a sú ďaleko kratšie a jednoduchšie. Obsahuje protoanemonin, ktorý je jedovatý pre zvieratá, a je nimi obchádzaný na pasienkoch. Avšak po usušní v sene sa účinok jedu stratí a dá sa skrmovať. Prevažne sa nachádza na vlhkých lúkach. Kvitne od mája do septembra.
5. Hviezdice
Hviezdica trávovitá Stellaria graminea sa často nachádza na lúkach, na stráňach, na lesných svetlinách či násypoch a je prispôsobivá suchým aj vlhkým podmienkam. Má riedko rozkonárenú štvorhrannú byľ, ktorá sa opiera o okolité rastliny ak dosiahne výšku až 60cm. Listy sú čiarkovito-kopijovité, špicaté a s výraznou žilkou. Listene v miestach rozkonárenia sú blanité. Biele kvety majú hlboko rozoklané lupene a sú obvykle dlhšie ako kališné lístky. Má tri čnelky a niekoľko tmavších peľníc. Kvitne od mája do septembra.
Hviezdica kuričkovitá Stellaria alsine je drobná vytrvalá poliehavá lúčna kvetina s hviezdicovitými bielymi kvietkami. Lupienky sú len 1-3 mm dlhé, kvet má 3 čnelky a tmavšie peľnice. Listy sú úzke kopijovité a sedia v pároch oproti sebe s nekvitnúcim vrcholovým výhonom. Obľubuje na dusík bohaté pôdy pri vodných tokoch, vlhkých lúkach a vie byť bohato zastúpená vo vhodných podmienkach. Kvitne od júna do septembra. Ďalšie s hviezdic, ktoré sa na lúkach môžu nájsť sú hviezdica hájna, prostredná, veľkokvetá, dlholistá, bledá, močiarna, a tzv. ruderalis.
6. Kuklík mestský Geum urbanum sa vyskytuje okolo záhrad a v trávnych plochách. Má žlté päťpočetné kvety podobné jahode, ktoré sa po odkvitnutí premenia na guľovitý zhluk semien s červenkastými háčikmi, ktorými sa zachytia na povrchu príležitostných okoloidúcich. Je bohatý na nektár a pašou pre opeľovače. V záhradách sa môže stať invazívny, a po odkvitnutí je lepšie ho zastrihnúť. Obľubuje polotienisté plochy. Listy sú lýrovito tvarované a nepravidelne rozmiestnené pozdĺž rozvetvujúcej sa stonky. Obsahuje éterický olej eugenol a triesloviny, ktorý sa používa v kozmetike a aromaterapii. Podzemok bol používaný ako náhrada za zanzibarské klinčekové korenie. Kvitne od mája do septembra.
7. Hluchavka škvrnitá Lamium maculatum je podobná tvarom pŕhľave, ale jej chĺpky nepŕhlia a má aj odlišné kvety. Tie sú fialkové s bielymi škvrnami na spodných lupňoch pod výraznejšou prilbicou. Možno ju vidieť skoro na jar, kedy rastie pomerne rýchlo a vyššie než počas letných mesiacov, kedy ju prerastú iné rastliny. Kvitne od marca do októbra.
8. Pakosty
Pakost lesný Geranium sylvaticum má 3-3.5 cm dlhé fialovo modré kvety s piatimi lupeňmi a po odkvitnutí zostanú vzpriamené. Listy sú dlaňovito formované so zúbkovanými okrajmi. Uprednostňujú vlhké pôdy lesov a mokrých lúk. Podzemky obsahujú triesloviny. Používajú sa ako ozdobné kvety a existuje veľa kultivarov vyšľachtených z tohto druhu. Farma kvetov sa ľudovo používala ako farbivo na plášte vojakov v južnom Nemecku, ktorí verili v jej ochrannú moc.
Pakost pyrenejský Geranium pyrenaicum je veľmi častý splanený druh pôvodne z juhu Európy, zo Španielska, a dostal sa do väčšej časti Európy vďaka doprave. Je ho vidno v záhradách, parkoch, kde sa pôvodne pestoval zámerne a na krajoch ciest, násypoch. Dorastá do 50 cm výšky a má výrazne fialovoružové 5-početné kvety zvyčajne v pároch na 2-2.5 cm dlhých stonkách a sú 1-1.2 cm v priemere. Listy sú ladvinkovito tvarované so záhybmi a jemnými chĺpkami na oboch stranách. Aj keď podobné vo farbe kvetov, tieto pakosty sa dajú ľahko odlíšiť veľkosťou a tvarom rastliny a jej častí.
9. Silenka červená Silene dioica je výrazná vysoká lúčna bylina doratajúca až do jedného metra. Má päť kvetných lupeňov na výraznom žilnatom kalichu s hustými chĺpkami. Stonka je slabá a ľahko sa zlomí ak nemá okolo iní rastliny. Rozvetvuje sa. Listy sú dlhšie na spodnej časti byle a zužujú sa vo vrchných partiách stonky. Sedia v pároch protistojne a sú pokryté chĺpkami. Uprednostňuje vlhké pôdy lúk, lesov a bohaté na živiny ako dusík. Je opeľovaná motýľmi a čmeliakmi od apríla do augusta.
10. Margaréta biela Leucanthemum vulgare charakteristická kvetina lúk s mnohopočetnými bielymi lupeňmi okolo žltého stredu. Stonka je vzpriamená do výšky až 60 cm. Listy sú lopatkovité v spodnej časti a menšie zúbkaté vo vrchnej časti. Uprednostňuje suché lúky a trávne porasty, kroviská na všetkých typoch pôd. V záhradách sa pestujú vyšľachtené kultivary, čo poukazuje na ich významný symbolizmus romantickej lúčnej kvetiny. Kvitne od mája do októbra.
Zdroje:
Oudolf, P., Kingsbury, N.: Planting Design. Garden in time and space, Timber Press 2005.
Brookes, J.: Garden Masterclass, DK
Aichele, D., Golte-Bechtle, M.: Čo to tu kvitne? Kvitnúce rastliny strednej Európy vo voľnej prírode, Ikar, 1996.
www.botany.cz
www.nahuby.sk
https://flora.nhm-wien.ac.at (foto Geranium sylvaticum, Stellaria alsine)
www.plantsman.com (foto Vicia sepia)
Fotky ostatné: Autorove - landbasedesign krajinná architektúra.