top of page
Search

Stromy medzi nami




V minulosti boli stromy všade okolo ľudských obydlí. Aj keď bol les odstránený a založené sídla už neboli v zovretí hustej zelene, ľudia vysádzali stromy priamo do záhrad, pri cestách, v centrách, parkoch. Alebo sa tolerovali tie čo príroda zaviala do ulíc. Pre človeka je strom priamym spojení s dobou predkov, ktorí prežívali začiatky civilizácii aj vďaka nemu.


O to zvláštnejšie je, že dnes treba vytvárať kampane na ich výsadbu a zvyšovať ich ochranu prostredníctvom zákonov. Sídla sa počas histórie rozširovali aj zmenšovali, a tým aj plochy zelene menia svoju rozlohu aj kvalitu. Niekde sa park či osamelý strom vyhlásia za chránené, aby sa odradila ich deštrukcia stavebnými plánmi mesta či súkromníkov. Inde sa po vyrúbaní stromových porastov postaví obytná štvrť a na koniec sa vysadí aj niekoľko nových.


Mladé stromy sú vítané väčšinou obyvateľov, svojimi rozmermi sú skôr dekoráciou a ekologicky ešte neplnia významnú úlohu. V skutočnosti energia na dopravu, dopestovanie, vysadenie a udržanie mladého stromu pri živote je ekologicky aj ekonomicky náročnejšia, stratová. Dospelé stromy, ktoré už dorástli do konečných rozmerov pre svoj druh, predstavujú klimaticky a ekologicky pozitívne prvky v mestách. Dorástli a adaptovali sa na prostredie, majú koreňovú sústavu, ktorá už nepotrebuje doplnkovú závlahu, produkujú viac kyslíka a zhromažďujú viac uhlíka než bolo spotrebované človekom pri ich výsadbe. Práve po desiatkach rokov od výsadby sa stávajú klimaticky pozitívne.


Čo sa však v mestách deje s dospelými stromami? Keď dosiahnu tento vek a veľkosť, začínajú sa ozývať obyvatelia, ktorý ich chcú odstrániť, často zo strachu pred ich pádom, či pre banálnejšie dôvody ako nutnosť upratovať listy a niekedy plody. Nastupuje zákon o ochrane drevín, hlavne tých vlastnených mestom, a začína sa niekedy úradný boj o ich ponechanie či výrub. Stromy sa pre mnohých ľudí stávajú dôvodom na sťažovanie. Pravda, nie všade a všetcia majú takýto prístup a vďaka zákonom o ochrane drevín stojí v mestách nemalé množstvo stromov, ktoré by v rukách zopár ľudí skončili v krbe či štiepkovači.


V krajinách, kde si lesy a stromy v minulých storočiach vyrúbali, je snaha o ich ochranu a znovu vysadenie aj v mestskom prostredí dominuje v agende miestnych aj národných úradov a združení či jednotlivcov. Celkovo tolerancia veľkých stromov s množstvom listového odpadu na jeseň je zreteľne vyššia v západnej Európe, než v krajinách, kde sú zachované rozsiahlejšie lesy v blízkosti sídel. A to sa týka aj tých, ktoré sú označované ako invázne a nepôvodné. Práve tie sú schopné prežiť v podmienkach mesta lepšie než niektoré obľúbené tradičné druhy.


V jednom britskom záhradnom magazíne bola publikovaná báseň majiteľky takéhoto invazívneho druhu rastúceho na jej pozemku a presahujúceho výškou jej dom. Bol vyhlásený za chránený a jej neostávalo len sa starať o údržbu. A hoci jej súčasťou bolo hrabanie lístia, odstraňovanie padnutých konárov či oprava poškodeného majetku susedov, našla si k stromu pozitívny prístup. Až bola schopná napísať báseň, kde vyjadrila svoju vďaku a zmierenie s faktom, že má na záhrade majestátny strom, ktorý si zaslúži ochranu. Nemyslím si, že v krajine ako Veľká Británia je toto výnimočný prístup.


Naopak na Slovensku som sa stretla skôr s presným opakom, až nevraživosťou a preháňaním negatívnych dôsledkov existencie dospelých stromov nielen na súkromných pozemkoch, ale aj na tých mestských. Stačí ak spadnú menšie konáre z majestátnej brezy, či plody hrušky na chodník a parkovisko alebo lístie na cestu a niektorí obyvatelia sú schopní podať sťažnosť aj žiadosť o výrub. Namiesto dobrovoľnej údržbovej aktivity, tak prirodzenej Britským občanom, je ten Slovenský pripravený sa sťažovať v médiách, u poslancov a nadávať na tých zopár pracovníkov mestských hospodárstiev. Jarné a jesenné upratovania práve takýto kritici obchádzajú a namiesto pozitívnej dobrovoľnej občianskej pomoci a odpratania lístia, konárov či plodov, budú roky strpčovať život tým, čo sa s malým rozpočtom snažia o údržbu.


A práve rozpočty sú to čo brzdí lepšiu starostlivosť o stromy v mestách na Slovensku. Ak sa dajú peniaze na iniciatívy, ako výsadba nových stromov, je to ekonomicky aj ekologicky plýtvanie. Ako bolo spomenuté, stromy sú uhlíkovými zberačmi až po desiatkach rokov rastu, teda v dospelosti. Okrem toho veľa stromov zahynie ešte pred plným dorastením do dospelosti, často kvôli drsným podmienkam mesta a chýbajúcej starostlivosti v prvých rokoch. Preto maximum financií na zeleň a iniciatívy v ekológii miest má ísť práve do ošetrovania a údržby stromov a ich okolia. Na odborné plánované zásahy, nie reaktívne rezy a odstraňovanie.


Taktiež osveta o význame stromov, ich funkcie pre zdravie ľudí a v kolobehu prvkov a pre klímu je zásadná aktivita, ktorá nie je pravidelná. To vedie k nízkemu povedomiu ľudí a ich častejšiemu mylnému názoru, že veľký strom je nebezpečný už len preto, že je blízko domu. Zmeniť povedomie a prístup k stromom medzi nami, je postupný proces. Niekedy rýchlejší a pozitívnejší tam, kde si uvedomujú stratu výhod, ktoré poskytujú - tieň, zníženie letnej teploty povrchov, prítomnosť šumenia listov, krásy a arómy kvetov, prítomnosť vtákov, motýľov, včiel, lepší vzduch, spevnenie svahov, pôdy, ochrana pred vyparovaním v horúcej sezóne.


A niekde naopak až tie ďalšie generácie začnú s návalovým trendom výsadieb a ochrany, keď už sú podmienky v mestách aj v krajine pre ľudí bez ich odvekých zelených súbežníkov - stromov - neznesiteľné.

5 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page