V správe IPBES z októbra 2020 o ére pandémií sa tvrdilo, že rovnaké ľudské činnosti, ktoré sú základnými hnacími motormi zmeny klímy a straty biodiverzity, sú tiež rovnakými hnacími motormi pandémií vrátane pandémie COVID-19. Dr. Peter Daszak, predseda workshopu IPBES, povedal: "Neexistuje veľké tajomstvo o príčine pandémie COVID-19 - ani o akejkoľvek modernej pandémii." zmeny v spôsobe využívania pôdy; rozširovanie a zintenzívnenie poľnohospodárstva; a neudržateľný obchod, výroba a spotreba narúšajú prírodu a zvyšujú kontakt medzi voľne žijúcimi živočíchmi, dobytkom, patogénmi a ľuďmi. Toto je cesta k pandémii." V roku 2020 Svetová nadáciapre voľne žijúce živočíchy (WWF) uverejnila správu, v ktorej sa uvádza, že "biodiverzita sa ničí rýchlosťou, ktorá nemá v ľudskej histórii obdobu". Správa tvrdí, že v rokoch 1970 až 2016 bolo zničených 68% populácie skúmaných druhov.
Tohtoročná diskusia o COP26 viedla k ďalším sľubom o zmene politiky ohľadomskleníkových plynov a aké to bude mať dôsledky na náš životný štýl v blízkej budúcnosti. Prechod na alternatívyfosílnych zdrojov energie sa zdá byť najúčinnejším spôsobom, ako riešiť zvyšujúcu sa globálnu teplotu. Tieto problémy treba riešiť na najvyššej úrovni s pozorovateľmi z radov verejnosti aby sa tieto riešenia aj aplikovali. Protesty v posledných rokov naznačili vôľu ľudí tlačiť na vlády a organizácie zmeniť ich prístup.
Ale čo môžeme urobiť kým sa výraznejšie znižovanie fosílnych palív stane realitou? A ako sa môžeme ovplyvniť tlak na milióny živých tvorov, s ktorými obývame túto planétu, a v konfrotnácii s náročným ľudským životným štýlom? Ako sa uvádza v správe WWF, biodiverzita bola v minulom storočí ohrozovaná a ničená bezprecedentným spôsobom.
Čo je biodiverzita a ako vyzerá?
Stručne povedané, predstavuje variabilitu foriem života na planéte Zem. Je reprezentovaná počtom genetickej diverzity v druhoch rastlín, zvierat, húb, baktérií. Nie je rovnomerne rozložená na planéte v dôsledku rôznych podmienok a vhodnosti pre bohatstvo života (ďalší termín pre biodiverzitu). Predpokladá sa, že suchozemská biodiverzita je až 25-krát väčšia ako biodiverzita oceánov. Lesy ukrývajú väčšinu suchozemskej biodiverzity Zeme. Ochrana svetovej biodiverzity tak úplne závisí od spôsobu, akým zaobchádzame so svetovými lesmi.
Lesy poskytujú biotopy pre 80 percent druhov obojživelníkov, 75 percent druhov vtákov a 68 percent druhov cicavcov. Približne 60% všetkých cievnych rastlín sa nachádza v tropických lesoch. Biodiverzita lesov sa značne líši v závislosti od faktorov, ako typ lesa, geografia, podnebie a pôda. Oblasti s hustou ľudskou populáciou a intenzívnym využívaním poľnohospodárskej pôdy, ako je Európa, časti Bangladéša, Číny, Indie a Severnej Ameriky, sú lesy viac porušené, pokiaľ ide o ich biodiverzitu. Severná Afrika, južná Austrália, pobrežná Brazília, Madagaskar a Južná Afrika sú tiež identifikované ako oblasti s výraznými stratami biodiverzity.
Pre mnohých ľudí je klimatická kríza ohromujúcim problémom a vyzerá to, že sme odsúdení na zánik a môžeme viesť k porazeneckému prístupu. Ak by sme neboli opatrní a nežiadali by sme od vlád, podnikov, priemyslu a nás ako spoločnosti opatrenia na zmenu zjavne škodlivých ľudských činností vo svete ako celoku, zmena klímy by mohla byť koncom nás a ďalších druhov.
Niektoré programy na riešenie skleníkových plynov sú už v procese testovania alebo používania a je potrebné ich ešte rozšíriť alebo rozvinúť. Takzvané zachytávnie uhlíka môžu ukladať tento prvok zo vzduchu buď technologickým procesom, ktorý si vyžaduje energiu. Okrem toho rozlišujeme prírodné zachytávanie uhlíka vo forme fosílií, mineralizovaného uhlíka v horninách alebo v živej biomase. Každý proces si vyžaduje čas a energiu, preto je dôležité udržať biodiverzitu a zastaviť jej znižovanie. Druhová rozmanitosť pomáha zachytávať uhlík v prírodných depozitoch. Nehovoriac o tom, že všetko je v ekosystéme prepojené a jedno vyhynutie vedie k vyhynutiu ďalších druhov.
Len jeden príklad zvierat, ako sú veľryby, predstavuje prirodzené depozitár uhlíka fixovaného v kostiach počas ich života. Po uhynutí sú ich kostry uložené v hlbinách oceánu spolu s naviazazanými minerálmi, ktoré by inak skončili v atmosfére. Porasty morskej trávy (60 druhov rias z čeľadí (Posidoniaceae, Zosteraceae, Hydrocharitaceaea Cymodoceaceae)vytvárajú oceánske lúky s obrovským významom pre zdravie a prežitie mnohých druhov živočíchov a produkujú kyslík, ukladajú uhlík. Sú však pravidelne čistené z pobreží v turistických destináciách pre dokonalý výhľadna preizračné morepre príležitostných návštevníkov. Odhaduje sa, že morská tráva je zodpovedná za 15% celkovej absorpcie uhlíka v oceáne.
Stromy vo veľkom počte v lesoch, ktoré zostali neporušené, sú hlavnými suchozemskými záchytmi uhlíka a priťahujú hlavnú pozornosť zhoršujúcou sa škodlivou politikou ťažby dreva v posledných rokoch. Rovníkové lesy sú najrozmanitejšie ekosystémy a suchozemské záchyty uhlíka, ktoré musíme zachovať. Boreálne lesy chladného podnebia, ktoré nasledujú v zachytávaní uhlíka svojimi trvalými ihlami. Komplexná ekológia permafrostových regiónov a rašelinín sú ďalšími hlavnými biotopmi zachytávajúcimi skleníkové plyny až doteraz. Od vedcov počúvame o incidentoch úniku metánu z roztopených ľadových vreciek, vytvárania dier a hrozí, že tento proces sa zväčšuje.
"Rašeliniská v Spojenom kráľovstve majú nesmierny význam a uchovávajú toľko uhlíka ako všetky lesy Spojeného kráľovstva, Nemecka a Francúzska dohromady. 80% týchto životne dôležitých biotopov je však v súčasnosti degradovaných. Ťažba rašeliny pre záhradníctvo k tomu prispieva odstránením rašelinín vegetácie, vystavením rašeliny atmosfére a umožnením uvoľnenia oxidu uhličitého v obrovských množstvách." Podľa najnovších odhadov rozsahu rašeliny z realizácie inventarizácie emisií pre projekt britských rašelinísk vypočítali odhadovanú celkovú plochu v Spojenom kráľovstve približne 3,0 milióna hektárov (12,2 % celkovej plochy Spojeného kráľovstva).
Lesy s opadaním listov sú tiež veľmi dôležitými depozitmi uhlíka, aj keď nie sú obývané takým množstvom druhmi ako rovníkové, tropické super lesy. Komplexnú ekológiu lesa stále skúmajú vedci, ktorí objavujú nové súvislosti a formy života v nich,ako ovplyvňujú stabilitu a zdravie lesov.
Ďalšou významnou témou je využívanie pôdy, a ako už bolo spomenuté, v Európe, Číne, Indii, Severnej Amerike, ľudia znížili prirodzenú biodiverzitu intenzívnymi poľnohospodárskymi postupmi, nadmerným využívaním pôdy a znižovanímplochyprírodných lesov, kde môžu žiť živočíšne druhy. Prechodná krajina lúk a trávnych porastov sa vo väčšine krajín stratila a zostáva vo fragmentoch a v chránených oblastiach.
Takzvané zelené koridory vo forme živých plotov typické stále v britskej krajine, ale aj inde, porasty stromov pri potokoch, cestných alejí, menších skupín stromov a osamelých stromov, poľných medzí pokrytými lúčnymi kvetmi alebo kríkmi sa postupne vytrácali počas posledného storočia rýchlym sceľovaním pôdy pre efektívnejšie poľnohospodárske metódy, využívaním herbicídov alebo rozrastaním miest. Tu vidieť ako jednostranné a uponáhľané riešenia ľudských problémov vedú k ďalším problémom neskôr. Na jednej strane sa rieši potravinová zábezpeka ľudí, ale s katastrofálnymi dôsledkami v budúcnosti. Bohužiaľ, záujmy vlastníkov pôdy sú zamerané na zisk z každého kúska pôdy a to môže byť kameňom úrazu pre výraznejšiu zmenu v čase, ktorý nám zostáva, aby sme zastavili stupňujúcu sa stratu druhov a zhoršujúcich sa podnebných podmienok.
Biodiverzitu možno podporovať aj na individuálnej úrovni a zdieľaním našich postupov. S vytrvalosťou môže mať naša účasť kumulatívny účinok v rôznych oblastiach sveta. Tu je ponuka niekoľkých možných prístupov k problému:
1. Podpora biodiverzity na vlastnej pôde
Táto môže byť v akomkoľvek rozsahu a vzťahuje sa na všetkých vlastníkov pôdy, poľnohospodárov, vlastníkov lesov, pasienkov, nevyužitých pozemkov vo vidieckych alebo mestských priestoroch a samozrejme aj na vašu záhradu. Venujte svoju záhradu, aspoň jej časť, prednostne pôvodným druhom výsadbou miestnych lúčnych kvetov, kríkov a stromov v závislosti od kvality pôdy, dostupného priestoru. Dokonca aj výsadba jedného vhodného pôvodného stromu v menšom priestore má mnoho výhod pri ukladaní uhlíka, poskytovaní tieňa, jedla, mulčovania, držby pôdy a vody, produkcii a filtrovaní častíc vzduchu.
Dôležitá je aj pôda učená pre výstavbu s dhlým časom pred samotnou výstavbou, ktorása môže aspoň dočasne využívať ako útočisko pre voľne žijúcich živočíchy s prechodnými biotopmi, ako sú lúky alebo pre produktívne plodiny. Aj takéto nevyužívané priestory môžu zlepšiť prežitie druhov. Existujúce záhrady a poľnohospodárske farmy môži zvýšiť druhovú bohatosť zavedením regeneratívych metód ako permakultúra, agrolesníctvo.
Hospodárske lesy sú dlhodobými biotopmi a zvyčajne sa považujú za úrodu pre ďalšie generácie. Aj samotné lesy je možné zakladať s vyššou biodiverzitou pri ich zakladaní pre lepšiu stabilitu porastu.
Ak pôda umožňuje rast len pionierských odolných stromov a kríkov, napríklad v bývalej priemyselnej krajine, s určitou úrovňou toxicity v pôde, tieto sa považujú za sanačnú vegetáciu, ktorá ukladá znečisťujúce látky a uhlík v ich drevnatých tkanivách. Zároveň zvyšujú biodiverzitu v priestore a vytvárajú biotopy pre iné druhy.
Zvýšená rozmanitosť trávnych porastov vedie k lepšej úrode. Podobné výsledky boli nájdené zvýšením rozmanitosti lesov a iných plodín. Druhý účinok zvýšenia rozmanitosti rastlinných druhov a populácií pôvodných druhov hmyzu vedie k lepšej ekologickej stabilite celého biotopu a odolnosti voči útokom škodcov a inváziám nepôvodných rastlín a škodcov. Dochádza k zvýšeniu organickej hmoty, ktorá je potrebná na remineralizovanie pôdy a jej udržanie v dobrom zdraví a vodozádržnej kapacite. Uhlík sa zadržiava vo väčšom množstve v druhovo rozmanitých rastlinných komunitách než v monokultúrach. Druhovo bohaté lesy majú viac vzájomne spolupracujúcich druhov stromov, ktoré udržia lesný systém tvárou v tvár silným búrkam. Rozmanitá vegetácia nie je taká zraniteľná voči poškodeniu vetrom a má väčšiu mieru prežitia v čase sucha. Stromy sú so svojimi koreňovými systémami v symbióze s hubami žijúcimi v pôde. Tie na oplátku pôsobia ako systém výmeny signálov medzi koreňovými systémami stromov a môžu dodávať vodu a živiny stromom v čase núdze.
Ďalšou možnosťou je založenie, obnovenie prirodzeného vodného prostredia na vašom pozemku alebo podporte revitalizáciu miestnych tokov s pôvodným rastlinstvom. Vytvorenie malého jazierka dnes nie je také ťažké ako v minulosti a zvýši vodnú komunitu rastlín a zvierat závislých od trvalej hladiny vody. Voda mizne z krajiny v jej prirodzenej forme potokov a mokradí a v kontinentálnom podnebí Európy vedie k stratám druhov závislých od vody. To isté sa môže stať realitou aj vo Veľkej Británii. Dokonca aj tvorba umelých mokradí alebo tzv. dažďových záhrad zachytávajúcich vodu zo zrážok v súkromnom alebo vo verejnom priestore má významnú hodnotu pre zadržiavanie vody aj pre biodiverzitu.
2. Znížením ľudskej aktivity môžeme zvýšiť biodiverzitu
To platí v kontexte využívania pôdy, ako aj všeobecnejšie v našich životoch poháňaných fosílnymi palivami. Sme zvyknutí na neustálu činnosť a aj keď sa predpokladá, že si oddýchneme po práci, nájdeme si niečo, čo by sme mohli robiť a vyplniť čas. A nie vždy pre najlepší účinok pre nás, pre prírodu, jej biodiverzitu a klímu ako celok. Čo tak začať menej kosiť a nestrekovať trávnik? Je vám to zvláštne? Prírodný prítup k vašej zeleni vám ušetrí peniaze a zvýši biodiverzitu tým, žesa rozšíriakvitnúce lúčne kvety a hmyz vrátane mnohých druhov, ktoré su v ohrození. To isté platí pre vtáky, ktoré sa živiasemenami a hmyzom. Odmenou bude väčšie množstvo druhov ktorých krásou sa budú mocť kochať aj budúce generácie.
Samozrejme, vždy môžete začať od nuly, odstrániť trávnik alebo jeho časť a zasiať miestnu zmeslúčnych kvetov. V priebehu niekoľkých rokov salúky stabilizujú s trvalkovými druhmis menším množstvom kvetov v trávnom poraste, ale môžete si byť istí, že zabečia prírodnú roymanitosť druhov, ktoré majú prospech z týchto biotopov. Tu a tam môžete odstrániť povrch okrajov lúky a zasiať jednoročných druhy, ktoré sa objavujú len tam, kde nemajú výraznú konkurenciu trávy. Neodstrňujte zbytočne vegetáciu, skôr ju majte pod kontrolou prerezávaním, tvarovaním do žiadanej veľkosti. Udržujte porasty pôvodných stromov a kríkov ako biotop pre voľne žijúce živočíchy.
Používajte menej alebo žiadnu rašelinu v záhradníckej pôde. To môže byť výzvou, pretože doteraz nedošlo k výraznému zníženiu alebo zákazu používania rašeliny a väčšina výrobcov ju zahrnie do zmesí. Hľadajte lepšie alternatívy, výrobcov. Alebo použite svoj vlastný organický materiál na výrobu kompostu a hnojív. Požiadajte stajne a chovateľov zvierat, aby vám predali hnoj. Vytvorte si vlastný chov na výrobu hnoja pre vašu záhradu. Použite to, čo tam je, a minimalizujte dovoz.
Zoznam znižovania činností môže pokračovať a v konečnom dôsledku je len na nás, ako si uvedomujeme účinky svojich aktivít na biodiverzitu a čo môžeme prestať robiť, aby sme nechali iné tvory prežiť. Princípy tu poukázané a informácie o možnostiach sú návrhmi, ktoré si každý z nás môže vyskúšať a rozvinúť podľa vlastnej situácie. Premýšľanie o našich pravidelných každodenných návykoch môže byť dobrým začiatkom. Čo bude na vašom zozname toho, čo môžete prestať robiť, aby ste pomohli biodiverzite a klíme?
Od jedálnička, spôsobu dopravy, cez šatník, trávenie voľného času, spotreby energie a materiálov je veľa oblastí nášho života, kde je možné vedomé zníženie a úpravy nášho využívania prírody.
3. Pripojte sa k výsadbe stromov miestymi združeniami alebo zasaďte stromy na vašej pôde
Keďže ľudia sa chcú cítiť súčasťou riešenia a robiť niečo aktívne nielen posielaním peňazí organizáciám, vysádzacie programy sú medzi zelenými aktivistami veľmi populárne. Buď si usporiadajte vlastnú výsadbu stromov oslovením miestnej skupiny dobrovoľníkov, alebo začnite hovoriť s miestnym úradom, vlastníkmi pôdy, kde si myslíte, že by bola výsadba vhodná. Pre niektoré projekty môže byť potrebné, aby krajinný architekt vytvoril plán pre miestnu správu zelenealebo miestny úrad, aby rozhodol o vhodnosti zvolenej oblasti na výsadbu a navrhovaných možnostiach. Jetiež možné osloviť majiteľov pôdy, ktorí radi umožnia výsadbu stromov na ich pozemku ak sa ľudia, skupina dobrovolníkov postará aj o ich údržbu.
Starostlivosť a údržba po výsadbesú veľmi dôležité steraz rastúcou frekvenciou sucha v letných sezónach, ktoré môžu zabiť mnoho dobre vysadených stromov a kríkov, ak sa ponechajú bez opatery, polievania, ochrany pred ohryzom a vandalmi v prvých rokoch po výsadbe. Vždy sa poraďte, vyhľadajte radu a skontrolujte podmienky pozemku, aby ste urobili informované rozhodnutia o tom, čo zasadiť. A vytvorte plán údržby a starostlivosti o vysadenú vegetáciu. Jejabsencia vedie k neúspechom a sklamaniam.
4. Ochrana existujúcich prirodzených biotopov
Toto je vlastne bod číslo 1, ale možno nie spôsob pri ktorom sa môžme vždy priamo osobne angažovať. V mnohých prípadoch môžete podporiť miestne rezervácie zemské alebo morské tým, že sa stanete dobrovoľníkmi ochranármi. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou
sa stanete peňažným podporovateľom práce profesionálnych organizácií s často obmedzenými rozpočtami, žijúcich z dotácii a grantov. Pravdou je, že čím viac existujúcich prírodných ekosystémov chránime, tým viac rozmanitosti a zachytávania uhlíka môžeme dosiahnuť.
Novozaložené lesy, výsadby jednotlivých stromov potrebujú čas a nemôžu nahradiť lesy vyrúbané na drevo alebo pre ťažbu nerastov, zaberanie pôdy. Pôda a vodné pomery sú často následne degradované najmä vo vlhkých oblastiach trópov, kde revitalizácia porastu do pôvodného stavu nie je možná. Treba mať na mysli, že nemáme čas, a často ani podmienky na vytvorenie nového rastu stromov, nových koralových útesov, nových tropických lesov alebo veľkých mokradí atď.
Tieto projekty sú drahé a dlhodobé. Najlepšie, čo teraz môžeme urobiť vzhľadom na zhoršovanie klímy, je zabrániť poškodeniu prirodzene vytvorených biotopov, ekosystémov. Všetky ostatné spomenuté body sú nápomocné, a niesú náhradou za ochranu prírodných ekosystémov.
Príroda sa zotaví prirodzene sama, ak sme ochotní nerobiť to, čo sme robili doteraz pre jej narušenie a vynaložíme úsilie tam, kde je to potrebné na pomoc pre jej zotavenie. Všetok ten humbuk minulého storočia, aby obyvateľstvo konzumovalo čoraz viac s motívom nájdenia šťastia a nekončiacich ziskov, viedol k mnohým problémom, ktorým teraz čelíme. Všetko dosiahnuté pohodlie a vývoj sú účtováné teraz našej a budúcim generáciám so stále znižujúcou biodiverzitou a klimatickými zmenami. Je len na nás, ako zachránime to, čo tu ešte zostalo.
