Zima je čas na pokoj záhrad a pozemkov v miernom podnebí. Sezóna spojená s temnotou, chladom, pomalosťou a pokojom. Ak sa cítime unavenejší, je to prirodzené a príroda nám hovorí, aby sme znížili rýchlosť života, rozhliadli sa okolo seba a do seba. Mnoho starodávnych tradícií to vníma ako príležitosť na uchovanie energie. Môže byť tiež veľmi osviežujúce nepracovať na projektoch s rovnakou horlivosťou ako v iných ročných obdobiach. Vďaka súčasnej pandémii sme ešte viac spojení s miestami, kde žijeme, a so svojím vlastným ja. Inak plány, projekty, programy bežia šialene bez ohľadu na ročné obdobia vonku. Trh sa nezaujíma o prírodné cykly, s biorytmami ľudí, a mnohých z nás veria, že ich musíme prekonať tým, že sme viac prepojení cez internet, a využívame všetku technológiu a chémiu na to, aby sme boli produktívni. Aj to vtedy keď naša myseľ a telo sa vyladia a znovu synchronizujú niekoľko mesiacov. Tí, ktorí sú príliš „prirodzení“, sa môžu ocitnúť v práci, kde dokonca o sebe môžu pochybovať v spoločnosti dlhodobo vyladených kolegov, čo môže viesť k psychickej kríze. Časy sa však menia. Možno si začneme vo väčšom počte uvedomovať, čo je zmysluplnejšie a dôležitejšie ako zdravie celej našej bytosti a prostredie, ktoré nás drží pri živote. Verím, že táto kríza nejako pomôže presunúť ťažisko zo šialenej nadprodukcie na hodnotu toho, čo sa prehliadlo alebo zničilo v procese nastaveného systému. Nie veľa ľudí má prístup do exteriéru, záhrad, parkov a spolieha sa na malý okenný parapet, ktorý zdobí rastlina alebo dve. Keď existuje obmedzená možnosť robiť to, čo môžeme, namiesto túžby po tom, čo momentálne nemôžeme, uvidíme príležitosť snívať o tom, čo môže byť. Vytvorte si víziu doby, keď prestane toto dočasné narušenie šialenstva „normálnych“ časov. To môže dodať mentalnu silu prejsť týmto obdobím. Ak sa budete snažiť dostať von alebo cvičiť doma, stále je to spôsob, ako odstrániť nepríjemné starosti z pozornosti mysle. Je to superveľmoc, ktorú všetci máme.
Hľadajte útechu v prírode a prechádzkach, ak máte tú možnosť. Čo môžeme vidieť tam uprostred zimy? Mnoho záhradníkov pozná svoje zimné kvety, úžasné kvitnúce čemerice sú teraz v čele s ich kvitnúcou dlhovekosťou. Kaliny začali zakladať kvetné puky už na jeseň. V niektorých miernejších oblastiach sa môžu objaviť skoro kvitnúce cibule. Existuje dobrý zoznam rastlín kvitnúcich v zime v záhradách, a nadšene vysadených v parkoch a okrajoch ciest. Nie sú však všade. Môžu tu byť spiace bezlisté stromy, kríky, hnedá mŕtva tráva a zvyšky mäkkých rastlín z leta, alebo zjavne vôbec nič živé. Potom sa pozrite znovu. Často prehliadame vegetáciu, pretože je pozadím dôležitejších štruktúr v bežnom ľudskom živote, ciest, domov, ulíc so všetkými značkami, premávky atď. Zima nám ukazuje, ako dobre navrhujeme naše prostredie, akú veľkú hodnotu má spojenie urbanizovaného obyvateľstva s jeho prírodným zdrojom. Mnoho miest môže byť dizajnom úplne zbavených. Príroda si však nájde spôsob, ako vymaľovať svoj vlastný dizajn, ak nám to nie je jedno. V mrazivé ráno je čas ísť sa pozrieť na to, ako biely mráz kvitne aj v zdanlivo mŕtvej krajine. Trvajú krátko, takže sa poponáhľajte, vezmite fotoaparát a fotografujte. Všetko sa mení, príroda svojim rytmickým spôsobom a tak aj náš život. Nič nie je trvalé, využite zmenu prevlečenú v podobe lovu vírusu na nás ľudí, ako príležitosť na zameranie pozornosti na to, na čom skutočne záleží v tomto dočasnom životnom predstavení, ktoré každý máme. Vedomie bytosti.