top of page
Search

Záhrada v suchu a ako si pomôcť

Updated: Aug 26, 2022


Problémy so suchom sa stupňujú každý rok celosvetovo. Vidíme správy a dokumenty o nesmiernych škodách a strate vodných zásob. Jednak ide o dlhodobú zmenu klímy, ale vinníkom je aj spôsob zaobchádzania s vodou a pôdou. V určitých oblastiach aj na Slovensku máme nižšie zásoby a pri vynechaní zrážok dochádza k výrazným stratám hlavne voľne pestovných poľných plodín. To je problém. Riešenie?

Závlahy

Závlahy môžu pomôcť ak je od kiaľ čerpať vodu. Pre automatickú závlahu, ktorú si môžme namontovať aj v záhradke treba čistú vodu bez častíc, ktoré by sa akumulovali v zariadení a tryskách. Je možné zberať vodu z umývadiel, vaní pokiaľ nepoužívame toxické prípravky a zariadiť si koreňovú čističku, a takto upravená voda je vhodná na polievanie.

Zachytávanie dažďovej vody

Zachytávanie dažďovej vody je ďalší zdroj, hlavne ak máme dostatočnú nádrž na jej skladovanie až do doby sucha. Podzemné nádrže majú výhodu nerušenia estetiky a záberu priestoru, ale potrebujú dostatočnú hĺbku. Malé nádrže väčšinou stačia na preklenutie pár dní sucha na záhrade, nie však dlhodobí výpadok dažďa. Tieto alternatívy sú len pre menšie plochy, okrasné plochy v mestách či záhradách. V poľnohospodárstve však kvantita znamená čerpať podzemné vody akumulované prirodzene v nižších vrstvách pôdy a podloží. Umelé nádrže a jazerá sú tiež používané pre tieto účely.

Regulovanie spotreby vody

Ak voda, ktorú sme naakumulovali nestačí, ani závlahový systém a zdroje, hrozí postupné znižovanie podzemných vôd aj strata celých jazier a nádrží, potom ide o krízu a regulovanie spotreby vody pre súkromné záhrady a v poľnohospodárstve, priemysle je potrebné. Je však treba plánovať alternatívne riešenie ešte pred nástupom sucha a tiež zmenu využívania pôdy, spôsob pestovania a druh porastu.

Permakultúra

Môžme zmeniť druh plodín, rastlín odolných voči suchu a nedostatku vody. V záhradách to znamená vzdať sa kosenia trávy. Preferencia zapojených porastov trvaliek, ktoré znášajú sucho a chránia pôdu pred ďalším vysúšaním. Založenie lúky, prérie s využitím pôvodných aj záhradných druhov rastlín je populárne a efektívne riešenie už dlhšie na západe.

Výber odolných druhov

Čo sa jedlých plodín týka, tam je správny výber jednoročných suchu odolných druhov, či tých s krátkym vegetačným obdobím, podstatný pre nejakú úrodu. Pokiaľ stihne záhradkár dopestovať pred nástupom najväčšieho sucha, môže pôdu nechať odpočinúť a zamulčovať aspoň do nástupu dažďov pre neskoršie plodiny. Pri pestovaní rajčín, paprík a iných z rodu ľuľkovitých odolných voči suchu po dobrom zakorenení, je dôležitá kontrola a pokiať dôjde k zasychaniu a hrozbe opadu plodov pred dozretím, podporiť tieto rastliny krízovou zálievkou z možných zdrojov, ale v postupných dávkach, aby plody nepraskli.

Mulč a bránenie evaporácii

Mulč je tiež pomocník, aj keď ide o prácnu aplikáciu. V podstate akýkoľvej rozložiteľný materál, ale prípadne aj netkaná fólia nad rastlinami, čo pôsobí ako tienenie a tlmí výpar.

Agrolesníctvo

Na väčších plochách je možné zavedenie agrolesníctva, čo je staronový spôsob, kedy vysoká stromová vegetácia chráni pôdu pred nadmerným slnením a vysúšaním a prirodzene udržiava vlhšiu chladnejšiu atmosféru, ak ide o širší priestor. Pomáha tomu aj ich veľký koreňový systém. Ak sú to aj plodonosné stromy, ako liesky, úroda aspoň zo stromov umožní prežitie hospodára. Pestovanie užších pásov jednoročných plodín, striedavo so stromami, predstavuje ekologicky výhodnejšie pestovanie a nedochádza k nadmernému výparu a vysychaniu ako na otvorených veľkostatkoch. Takáto zmena v poľnohospodárstve je potencionálne návrat k medziam pred zoštátnením rolí. Družstvá a podniky by potrebovali investovať do takejto zmeny hospodárenia, čo je finančne náročné pri založení, ale má dlhodobý efekt a dôležitosť s narastajúcimi zmenami klímy k teplejšej a suchšej. Agrolesníctvo sa kombinuje aj s chovom zvierat a našlo uplatnenie a dobré výsledky v mnohých krajinách v regionoch, kde hrozilo poškodzovanie a odstraňovanie lesov pre pasienky.

Zmena hospodárenia a pestovaných plodín

Vo veľmi vysychavých regiónoch ide skôr o úplnu zmenu plodín na tie ktoré prežijú nepriaznivé vodné podmienky dlhodobo. Ide o suchomilné spoločenstvá pôvodne pestované len v stredomorskej klíme, ale schopné dobrej adaptácii a života aj pri nižších zimných teplotách strednej Európy. Kulinárske bylinky a aromatické kríky levandulí sú potencionálne možnosti pestovania v takýchto regionoch. Taktiež vinohrady a celkovo presun pestovania na ovocinárstvo, čiže stromovú vegetáciu je ďalšou možnosťou. Tieto po prvotných rokoch adaptácie a rastu koreňovej sústavy do hĺbky, budú odolnejšie a menej náročné na zálievku a odolnejšie voči suchu.

No opäť treba zdôrazniť spôsob hospodárenia s pôdou. Aj keď ide o jednoročné či dvojročné kultúry s orbou pôdy, treba dbať na správny smer po vrstevniciach. Tým sa zrážková voda spomalí a tým získa viac času na zásak. Ak je pôda dlhodobo suchá jej schopnosť vsiaknuť prívalové dažde je kompromitovaná a preto nielen plánovanie plodín, spôsob obrábania, predelenia polí na menšie rozmanitejšie pestované plochy sú potrebné doplniť krajinnými prvkami pre zachytenie prívalových dažďov.

Krajinné modelovanie

Krajinárske zásahy ako terasovanie v strmých svahoch a tvorba zásakových rigolov po vrstevniciach má dvojakú úlohu, chráni pred eróziou a zadržiava vodu dlhšie v krajine a v pôde, čím potencionálne predlžujú využiteľnosť tejto vody rastlinami.

Založenie medzí s trvalým porastom podobne ako v agrolesníctve, prerušuje tok povrchovo stekajúcej vody pri dažďoch a stávajú sa čiastočne zádržnými pásmi, kde vodu využijú trvalé porasty či už lúčne, alebo inak úžitkové, vrátane stromov a krov. Z ekologického hľadiska sa tak stávajú líniovou vegetáciou a koridormi pre živočíšne aj rastlinné druhy ak spájajú prírodné biotopy.

Vývoj odolných plodín

Agrosemnárske spoločnosti, ktoré sa venujú výskumu odolnejších druhov najpestovanejších zrnín, stále testujú nové kultivary. Ide o dlhodobý proces od nájdenia vhodnej mutácie, cez testovanie až po veľkoplošnú sejbu. Samozrejme je to aj prísne strážený obchod. S rastúcou globálnou populáciou sa geneticky upraveným kultúrnym plodinám nevyhneme ani nie je dôvod prečo. Všetky súčasne pestované plodiny prešli pomalšou verziou genetického šľachtenia a teda mutácie. Len tie najodolnejšie a najvýnosnejšie prešli do ďalších generácii. Dnes sa často staré ak možno pôvodné plodiny pestované niekde na začiatku neolitu, kombinujú s dnešnými pestovanými v učitých regionoch. Ide o nájdenie na stres zo sucha a tepla odolných a zároveň stále výnosných kultivarov.

Tvorba mikroklímy

Múry môžu brániť vysušujúcim vetrom prechod do záhrad čím sa zlepší mikroklíma. Treba však upozorniť, že na južnej strane by sa vysúšanie mohlo len zosilniť spátným vyžarovním tepla a preto treba dbať na orientáciu takejto stavby.

V krajine ale aj v záhrade sú stromy neoceniteľné pre tvorbu teplotných aj poveternostných podmienok. Tvorba tieňa vzrastnejším stromom stačí na lepšiu mikroklímu v slnečne orientovanej záhrade. V krajine stromy vysadené vo vetrolamoch ale aj v vyšších krovinných porastoch popri hraniciach či na medziach ovplyvňuje postup vetra, tvorí teplotné rozdiely a teda cirkuláciu vzduchu a tepla a stupeň vysúšania pôdy. Dôležitá je rôznorodosť druhov aj výšok pre kvalitné krajinné porasty.

Zmena prístupu k pestovaniu rastlín a plánovaniu

Sucho je náročný stresor a poľnohospodári sa budú čoraž viac pasovať s jeho efektom, čo v konečnom dôsledku prinúti zmenu v druhovej škále a/alebo spôsobe hospodárenia. Zákony ochrany poľnohospodárskej pôdy treba viac rešpektovať a spolupracovať s orgánmi ich kontroly, nie len pre získanie podpory, dotácii, ale vo vlastnom záujme podniku pre budúcu rentabilitu a zodpovednosť voči budúcim generáciám.

Pre záhradky ide skôr o zmenu vnímania čo je pre nás esteticky prijateľné a pracovať s trvalkovými a trávnymi porastami s priechodom medzi ne, namiesto úzkych záhonkov popri veľkom náročne zavlažovanom trávnikua veľkých spevnených či štrkových plochách. Nehovoriac o chemicky upravených bazénoch. Propagácia a masový dopyt po ekologickejšej záhrady pre novostavby na Slovensku chýba, ale je dôležitá pre ochranu zdrojov nielen vody, ale aj zabraňovaniu nadmerného hnojenia, ošetrovania chemikáliami, tvorby plastového odpadu, ťažby a výroby stavebných materiálov. Každá záhrada sa môže stať útočiskom nielen majiteľa, ale aj postupne vymierajúcich živočíchov a poľných, lesných druhov rastlín a biotopov. Adaptácia na suchuodolné druhy, prírodný štýľ výsadby bez zbytočného kosenia a spotreby vody na rekreačné účely (chlórované bazény), by sa malo viac propagovať novej generácii majiteľov záhrad.

Zachovanie existujúcich stromov a regulácia zastavaných plôch

Ak sa dostanete k starej záhrade, možno aj trochu spustnutej, netreba sa hnať do klčovania, ale citlivo zvážiť či vôbec potrebujete všetok priestor len pre svoje aktivity, alebo vám stačí menšie posedenie a záhony zmiešaných trvaliek pri dome. Zvyšok záhrady ponechať postupnej fázovanej renovácii a udržaniu hodnotných stromov, krov, lúčnych porastov pre včeliu pastvu. Často vídam v obciach náhle vyrúbané staré ovocné stromy aj počas kvitnutia, ktoré rástli aj pol storočia a mali stále výnosnú úrodu. Ide o kúpené či zdedené záhrady zničené jedným ťahom pre stavbu domov, možno len pre realitný inzerát hľadajúci kupcu. Takéto zmeny v užívaní pôdy však nie sú do budúcnosti žiadúce. Využívajme najprv plochy už bez vegetácie, po bývalých obchodných, stavebných, priemyselných aktivitách. Rekultivujme a revitalizujme namiesto záberu záhradnej a poľnohospodárskej pôdy. Ak nechceme skončiť ako v Anglicku, kde rozširujúce sa veľkomestá pohltia obce a všetok priestor pre stavbu nízkopodlažných domov. Záhrady sa tam stávajú odkladovým priestorom ak ju vôbec majú.

Ak nie je možné takýto pozemok nájsť, a záhrada je jediný priestor, minimalizujme škody na nej zachovaním stromov a minimálnou zástavbou a stavbou poschodí, do výšky. Rozmach bungalovov s veľkou rozlohou, aj so spevnenými plochami pre autá a podobne, sú katastrofou pre pôdu, klímu, podporujú povodne a aj suchá, ak dochádza k veľkým stratám prirodzeného živého porastu. Ak nie teraz, tak pre budúce generácie, o pár rokov.

Stromy sú stále najdôležitejšou fabrikou na kyslík a vodnú cirkuláciu vo svete. Vážme si ich viac než zlato. Ich nedostatok sa už prejavuje. A budúce generácie nám nepoďakujú za nedbalosť či ľahostajnosť.

18 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page